Biela zásielka
Zobúdzam sa do chladného rána a pomaly otváram oči. Skôr, ako sa úplne preberiem, stojím pri okne v očakávaní. Večer som dúfala, že príde. Je naozaj tam. Biela zásielka.
Sneh ma dnes milo prekvapil. K môjmu víkendovému ránu neodmysliteľne patrí radosť na dvoch kolesách a tak vduchu skáčem šťastím, že sniežik prišiel aj k nám.
Napriek tomu, že cítim chlad, o čom ma presviedča aj túžba zotrvať v teplej posteli dlhšie, som rozhodnutá ísť. Z myšlienok, kam pôjdem, ma vytrhne bublotajúca voda v kanvici. Zalievam čaj do termosky, rannú kávu a vločky.
Po navrstvení vychádzam z domu. Je to ten moment očakávania, kedy sadám na bajk a neviem, aký je terén.
- Šmýka?
- Mäkne?
- Topí sa úplne?
Opatrne šliapem do pedálov a usmievam sa.
Už dávno som si vybudovala disciplínu. Pocit lenivosti prekonáva túžba po dobrodružstve. Svaly zahrievam rovinkou.
Cukrová poleva, ktorá do rána prikryla všetko svojou belobou, ma opäť fascinuje. Domy, autá i stromy. Všetko je zjednotené a rovnaké. Nie je niektorý z nich krajší, farebnejší, či zvláštnejší. Sú rovnako nádherné.
Po ceste vidím len jedného bežca.. už sa ani nepýtam samej seba, prečo som šla. Ak by som hľadala odpoveď len v hlave, nenájdem ju. Odpoveď je v srdci. Milujem to.
Uvedomujem si to v momente, kedy sa šiniem dolu kopcom a nabehnem na krivý terén. Vyrovnávam stabilitu, nakláňam telo, ale som pokojná.
Stádo srniek s tromi jeleňmi ma naplní bázňou. Idem ďalej lesom. Kde tu zastanem, urobím zopár fotografií a mám chuť ísť ešte ďalej.
Zostal len pokoj a radosť. Veď koniec koncov, to som si priala na Vianoce. To je môj najkrajší predčasný darček. Ten, vďaka ktorému môžem urobiť radosť zasa ja najbližším. To mi priniesla moja biela zásielka.
Sneh ma dnes milo prekvapil. K môjmu víkendovému ránu neodmysliteľne patrí radosť na dvoch kolesách a tak vduchu skáčem šťastím, že sniežik prišiel aj k nám.
Napriek tomu, že cítim chlad, o čom ma presviedča aj túžba zotrvať v teplej posteli dlhšie, som rozhodnutá ísť. Z myšlienok, kam pôjdem, ma vytrhne bublotajúca voda v kanvici. Zalievam čaj do termosky, rannú kávu a vločky.
Po navrstvení vychádzam z domu. Je to ten moment očakávania, kedy sadám na bajk a neviem, aký je terén.
- Šmýka?
- Mäkne?
- Topí sa úplne?
Už dávno som si vybudovala disciplínu. Pocit lenivosti prekonáva túžba po dobrodružstve. Svaly zahrievam rovinkou.
Cukrová poleva, ktorá do rána prikryla všetko svojou belobou, ma opäť fascinuje. Domy, autá i stromy. Všetko je zjednotené a rovnaké. Nie je niektorý z nich krajší, farebnejší, či zvláštnejší. Sú rovnako nádherné.
Po ceste vidím len jedného bežca.. už sa ani nepýtam samej seba, prečo som šla. Ak by som hľadala odpoveď len v hlave, nenájdem ju. Odpoveď je v srdci. Milujem to.
Uvedomujem si to v momente, kedy sa šiniem dolu kopcom a nabehnem na krivý terén. Vyrovnávam stabilitu, nakláňam telo, ale som pokojná.
Stádo srniek s tromi jeleňmi ma naplní bázňou. Idem ďalej lesom. Kde tu zastanem, urobím zopár fotografií a mám chuť ísť ešte ďalej.
Po
týždni, kedy som zažívala situácie na vypätí síl, kedy som
bojovala s chorobou a únavou, som tam všetko zanechala. Obavy, minulosť
aj budúcnosť. Je len prítomnosť.
Stále
sneží. Ligotavé vločky padajú na usmiatu tvár. Akoby samé nebo
dávalo na známosť, že najkrajšie sviatky roka sa blížia.
Konečne si to aj ja uvedomujem!
Stratilo
sa všetko..
Zostal len pokoj a radosť. Veď koniec koncov, to som si priala na Vianoce. To je môj najkrajší predčasný darček. Ten, vďaka ktorému môžem urobiť radosť zasa ja najbližším. To mi priniesla moja biela zásielka.






Komentáre
Zverejnenie komentára