Nesnívaj svoj život, ale ži svoj sen!
Je zdanlivo obyčajné nedeľné ráno, väčšina z nás by ho označila za nudné. Čierny rádiobudík na stolíku ma červenými digitálnymi číslicami informuje, že je niečo pred ôsmou. Napriek počiatočnej únave vstávam z postele.
Pri zalievaní tradičnej rannej šálky kávy a ovsených vločiek počujem, ako vonku mrholí, no v duchu premýšľam, kam sa dnes vyberiem.
Hrnček dolievam doplna mliekom a skôr, ako si vychutnám v rannom tichu raňajky, viem, že dnes začnem deň s úsmevom. Cez sklenené terasové dvere hľadím na zle vyzerajúce mračná, ktoré beriem ako výzvu.
Niekto by povedal, že som blázon, ak mám dobrú náladu v sychravú nedeľu a mám chuť ísť von napriek zlému počasiu a povinnostiam, ktoré ma čakajú. Ja si však predstavujem, ako prechádzam tichým lesom a už teraz viem, že len šuchot pod kolesami "bajku" ma bude utvrdzovať v tom, že tento sen je skutočný.
Nastáva rýchle upratanie izby a kuchyne, aby som predsa len nešla s pocitom, že utekám pred tým, čo ma dnes čaká. Následné obliekanie trvá skutočne krátko, pretože ma poháňa túžba navštíviť môj milovaný les, našu krásnu prírodu.
O nejaký čas už sedím na bicykli, začína opäť mrholiť a ja stále absolútne neviem, kam sa dnes vyberiem. Viem, že chcem navštíviť stromy, prebádať nové cesty, túlať sa a na nič pritom nemyslieť..
Krátko od domu sa napájam poľnou cestičkou, prudším stúpaním do kopca sa zahrejem, hore pri rozhľadni urobím pár rýchlych záberov a v duchu sa modlím, aby počasie vyšlo.
Nie, nebolo by to prvýkrát, čo by som zmokla. Dnes som však chcela pobudnúť dlhšie, ale na najbližšie hodiny ma mobil varoval pred dažďom.
Dúfajúc v zázrak sa na pár sekúnd zamyslím, do ktorého lesa sa vyberiem. Netrápi ma však už počasie, ani čas, ani to, čo musím urobiť a už vôbec nie to, čo bolo.
Začínam cítiť slobodu, pokoj v duši a radosť zo života.
Prišla som do lesa, kde bola cesta posiata farebným lístím a napriek lepiacemu sa blatu na kolesá som sa po krátkom stúpaní rútila dolu kopcom.
Studený vietor mi nemilosrdne ochladzuje tvár a čiapka sa pod náporom vetra čoraz viac zdvíha. Práve v tento moment som však akoby znovu pochopila, na čo som prišla na tento svet. Cítim neskutočnú energiu zo stromov a to, ako sa v tejto chvíli stáva moje telo i myseľ silnejšími.
Bez toho, že si to hneď uvedomujem, mi tvár zdobí úsmev a ja zažívam malý zázrak.
Nielen, že dážď ustal, ale začína sa i vyjasňovať. S pokojom pozorujem, že riedko ošatenými konármi vysokých stromov postupne prenikajú slabé, ale radostné lúče slnka. I vtáčiky sa tešia a ich radostný štebot krásny zážitok len umocňuje.
Tichý les, lesná zver, vôňa húb a vlhkého lístia mi spôsobujú neskutočnú radosť. Každý kopec zvládnem s ľahkosťou a keď stretnem hubárov, ktorí sa s úsmevom uhýbajú, som predsa len šťastná, že je nás viac.
Viac tých, ktorí vstanú skôr nie preto, lebo nemôžu spať, ale preto že majú dostatočne veľké sny na to, aby ich ráno vyhnali z postele. Teším sa, že nie som sama, ktorá spoznáva tú krásu, ktorú má blízko domu a ešte pred tým, než túži po vzdialenejšom výlete, si vychutnáva to, čo má blízko.
Možno náhoda, možno vnútorný pocit, ale napriek tomu, že som na určitých miestach netušila, kde presne som, som si dala krásny okruh lesom a domov sa vrátila napojením na už známu cestu. Spoznala som tak zasa nové miesta, skratky a bola a som neskutočne vďačná za tento deň.
Domov prichádzam napriek miernej únave nôh z kopcov oddýchnutá, šťastná, mám za sebou nedeľné kardio a za odmenu okrem horúcej sprchy si doprajem i horúci slaný karamel.
Aj ja som vstala ráno s pocitom toho, čo všetko dnes chcem stihnúť, ale viem, že práve nájsť si čas na to, čo nás robí šťastnými, je skutočný recept na fantastický život. Ja som vďačná, že dnes mi opäť vyšlo počasie a napriek predpovediam a počiatočnej nepriazni je teraz vonku krásne.
Slniečko, ktoré mi však svieti v duši je ešte silnejšie a úprimne si prajem, aby každý z nás, z Vás, objavil radosť v tom, čo ho baví a robil to, čo ho napĺňa.
Znovu zažívam, že aj jeseň je prekrásne obdobie, že vďaka dažďu milujeme slnko a vďaka povinnostiam sa ešte viac tešíme z každého voľného času, ktorý venujeme blízkym, ale i sebe.
Pretože až vtedy, ak objavíme i sami radosť zo života, ju môžeme sprostredkovať iným.
Pri zalievaní tradičnej rannej šálky kávy a ovsených vločiek počujem, ako vonku mrholí, no v duchu premýšľam, kam sa dnes vyberiem.
Hrnček dolievam doplna mliekom a skôr, ako si vychutnám v rannom tichu raňajky, viem, že dnes začnem deň s úsmevom. Cez sklenené terasové dvere hľadím na zle vyzerajúce mračná, ktoré beriem ako výzvu.
Niekto by povedal, že som blázon, ak mám dobrú náladu v sychravú nedeľu a mám chuť ísť von napriek zlému počasiu a povinnostiam, ktoré ma čakajú. Ja si však predstavujem, ako prechádzam tichým lesom a už teraz viem, že len šuchot pod kolesami "bajku" ma bude utvrdzovať v tom, že tento sen je skutočný.
Nastáva rýchle upratanie izby a kuchyne, aby som predsa len nešla s pocitom, že utekám pred tým, čo ma dnes čaká. Následné obliekanie trvá skutočne krátko, pretože ma poháňa túžba navštíviť môj milovaný les, našu krásnu prírodu.
O nejaký čas už sedím na bicykli, začína opäť mrholiť a ja stále absolútne neviem, kam sa dnes vyberiem. Viem, že chcem navštíviť stromy, prebádať nové cesty, túlať sa a na nič pritom nemyslieť..
Krátko od domu sa napájam poľnou cestičkou, prudším stúpaním do kopca sa zahrejem, hore pri rozhľadni urobím pár rýchlych záberov a v duchu sa modlím, aby počasie vyšlo.
Nie, nebolo by to prvýkrát, čo by som zmokla. Dnes som však chcela pobudnúť dlhšie, ale na najbližšie hodiny ma mobil varoval pred dažďom.
Dúfajúc v zázrak sa na pár sekúnd zamyslím, do ktorého lesa sa vyberiem. Netrápi ma však už počasie, ani čas, ani to, čo musím urobiť a už vôbec nie to, čo bolo.
Začínam cítiť slobodu, pokoj v duši a radosť zo života.
Prišla som do lesa, kde bola cesta posiata farebným lístím a napriek lepiacemu sa blatu na kolesá som sa po krátkom stúpaní rútila dolu kopcom.
Studený vietor mi nemilosrdne ochladzuje tvár a čiapka sa pod náporom vetra čoraz viac zdvíha. Práve v tento moment som však akoby znovu pochopila, na čo som prišla na tento svet. Cítim neskutočnú energiu zo stromov a to, ako sa v tejto chvíli stáva moje telo i myseľ silnejšími.
Bez toho, že si to hneď uvedomujem, mi tvár zdobí úsmev a ja zažívam malý zázrak.
Nielen, že dážď ustal, ale začína sa i vyjasňovať. S pokojom pozorujem, že riedko ošatenými konármi vysokých stromov postupne prenikajú slabé, ale radostné lúče slnka. I vtáčiky sa tešia a ich radostný štebot krásny zážitok len umocňuje.
Tichý les, lesná zver, vôňa húb a vlhkého lístia mi spôsobujú neskutočnú radosť. Každý kopec zvládnem s ľahkosťou a keď stretnem hubárov, ktorí sa s úsmevom uhýbajú, som predsa len šťastná, že je nás viac.
Viac tých, ktorí vstanú skôr nie preto, lebo nemôžu spať, ale preto že majú dostatočne veľké sny na to, aby ich ráno vyhnali z postele. Teším sa, že nie som sama, ktorá spoznáva tú krásu, ktorú má blízko domu a ešte pred tým, než túži po vzdialenejšom výlete, si vychutnáva to, čo má blízko.
Možno náhoda, možno vnútorný pocit, ale napriek tomu, že som na určitých miestach netušila, kde presne som, som si dala krásny okruh lesom a domov sa vrátila napojením na už známu cestu. Spoznala som tak zasa nové miesta, skratky a bola a som neskutočne vďačná za tento deň.
Domov prichádzam napriek miernej únave nôh z kopcov oddýchnutá, šťastná, mám za sebou nedeľné kardio a za odmenu okrem horúcej sprchy si doprajem i horúci slaný karamel.
Aj ja som vstala ráno s pocitom toho, čo všetko dnes chcem stihnúť, ale viem, že práve nájsť si čas na to, čo nás robí šťastnými, je skutočný recept na fantastický život. Ja som vďačná, že dnes mi opäť vyšlo počasie a napriek predpovediam a počiatočnej nepriazni je teraz vonku krásne.
Slniečko, ktoré mi však svieti v duši je ešte silnejšie a úprimne si prajem, aby každý z nás, z Vás, objavil radosť v tom, čo ho baví a robil to, čo ho napĺňa.
Znovu zažívam, že aj jeseň je prekrásne obdobie, že vďaka dažďu milujeme slnko a vďaka povinnostiam sa ešte viac tešíme z každého voľného času, ktorý venujeme blízkym, ale i sebe.
Pretože až vtedy, ak objavíme i sami radosť zo života, ju môžeme sprostredkovať iným.
Komentáre
Zverejnenie komentára