Aj motorka má srdce
Rýchlosťou prebíjame silu vetra a všetky zlé spomienky a starosti, ktoré nás trápili uplynulé mesiace. Postupne míňame listnaté koruny stromov, cez cestu prebiehajúceho zajka, a aj deti, ktoré nám nadšene kývajú. Zdraví nás aj usmiaty starček tlačiaci bicykel, ktorý sa teší, keď nás vidí. Možno spomína na časy, kedy jazdil aj on a možno len cíti energiu šťastia z nás... Toľko radosti počas jednej cesty! Toľko krásy vďaka NEJ. Čím ďalej ideme, tým nadšenejšia som. V zákrute sa nakláňam už prirodzenejšie a ani moje zovretie už nie je kŕčovité, ale jemné, pričom stále pevné. Dívajúc sa spokojne na ohnivo-žiariace slnko, ktoré pomaly klesá za obzor a mení oblohu do hrejivých farieb, vdychujem čerstvý vzduch a cítim pokojný tlkot srdca. Cítim, že žijem. Neprežívam, ale vnímam všetko naokolo intenzívnejšie a krajšie. Skutočne žijem. Spočiatku neviem, čím to je, ale po tak dlhom čase nemyslím absolútne na nič. Žiadne obavy, žiadne starosti, dokonca ani neanalyzujem, že mám v hlave...